MUDr. Stanislav Vojt

Pred x rokmi ste mala stanovenú dg.ortostatickej proteinúrie. Dg.mohla zodpovedať stavu, ale mohlo sa jednať aj o prvé prejavy chronickeho ochorenia bličiek (ledvin). Stav sa mohol aj postupne vyvíjať, aj mohlo dojsť k vzniku iného ochorenia.Dnes sa to už neda zodpovedať, biopsia obličiek by mohla zodpovedať len na otázku, aký je nález teraz. Pokial však máte hypertenziu, jednou z možnosti je aj stenoza (zuženie) renálnych arterii, ktoré by mohlo byť aj príčinou poškodenia obličiek. Sono na túto otázku môže zodpovedať, je však možné, že bude treba následne urobiť RTG, resp. radioizotopové vyšetrenie na jednoznačné posúdenie stavu. V prípade nálezu zúženia by bola nutná intervencia chirurgická, resp.na odd. invaziv.rádiologie. Aj pri negat. náleze je však nutné sledovanie a doriešenie nálezu bielkoviny v moči - rajonnym nefrologom.

Zaradenie do dialyzačného programu sa deje na základe klinického stavu a biochemických parametrov krvi. Je rozdiel, či je to zaradenie akútne, alebo pri dlhodobom ochorení a postupnom zhoršovaní zdrav.stavu.
Pri akútnom zhoršení je relatívne väčšia šanca na obnovenie obličkových funkcii po prechodnom oddialyzoavní pac.
Pri chronickom zaradení je šanca menšia, ale nie vylúčená. Všetko závisi od dynamiky procesu, od dôvodu zaradenia do dialýzy a od času od prvej dialýzy. Čím je táto doba dlhšia, tým je nádej na dočasné vyradenie menšia.

Vyšetrenie činnosti obličiek (ledvin) je vyšetrenie, ktoré je nutné starostlivo zvážiť, či už prvé vyšetrenie, alebo následnú kontrolu. Závisi od očakávanej odpovede, ktorú nám má toto vyšetrenie poskytnúť. Vo všeobecnosti platí, že podaná dávka je v prípade vyšetrenia obličiek malá, ale sumáciou dalších faktorov (velmi omedzená obličková činnosť, predchádzajúce vyšetrenie izotopom, ale aj iné radiačne vyšetrenie a iné ) predstavujú vždy určité riziko, ktoré je treba minimalizovať a opakovanie vyšetrenia a expozíciu pac. starostlivo zvážiť. Velmi závisi aj od použitého radionuklidu, ktorý sa dáva –I- hippuran,Tc- DMSA, DTPA. Zjednodušene sa dá povedať, že pri vyšetrení obyčajnej renografie je aplikačná aktivita 1MBq, kdežto pri špecifickejších vyšetreniach s použitím Tc je aktivita 200-350MBq, preto aj na Vašu otázku o intervale medzi vyšetreniami nemôžem jednoznačne odpovedať. Existuje aj legislatívne opatrenie (zákon) na zabezpečenie minimalizácie následkov pre pac. a personál.
Z praktického hľadiska je vhodné, až nutné, aby opakovanie vyšetrení indikoval jeden lekár, ktorý vie o predchádzajúcich vyšetreniach a o intervale od posledného vyšetrenia a toto vyšetrenie bolo realizované až po vyčerpaní iných, menej zaťažujúcich vyšetrení. Všetko ale samozrejme závisí od diagnozy, ktorú chceme týmto vyšetrením potvrdiť, alebo vyvrátiť.